Od 29. júla bude ľudstvo žiť na ekologický dlh. K tomuto dátumu totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná nahradiť za jeden rok. Zvyšných päť mesiacov roku 2021 budeme žiť na tzv. environmentálny dlh. Na sociálnej sieti to uviedol Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Na svoj životný štýl by tak ľudstvo potrebovalo 1,75 Zeme.

Na Slovensku tento deň pripadá dokonca na 13. mája, teda o 2,5 mesiaca skôr. Ak by teda všetky krajiny sveta spotrebovávali prírodné zdroje tak, ako Slovensko, potrebovali by sme ešte o jednu planétu viac, teda 2,75 Zeme.

Zo susedných krajín sú z hľadiska spotreby šetrnejšie Maďarsko aj Ukrajina. Najhoršie spomedzi krajín Európskej únie (EÚ) je Luxembursko. Ak by všetky krajiny spotrebovávali toľko, ako Luxembursko, potrebovalo by ľudstvo na pokrytie svojej spotreby osem planét.

Tohtoročný zlomový deň nastáva najskôr od začiatku 70. rokov, keď sa začal stanovovať. Prvýkrát to bolo v roku 1970, keď pripadol na 29. decembra – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V nasledujúcich rokoch pripadol na ešte skoršie dátumy – 19. decembra (1987), 7. decembra (1990), 21. novembra (1995), 1. novembra (2000), 20. októbra (2005), 26. októbra (2007), 23. septembra (2008), 25. septembra (2009), 21. augusta (2010), 27. augusta (2011), 22. augusta (2012), 20. augusta (2013), 19. augusta (2014), 13. augusta (2015), 8. augusta (2016) a 2. augusta (2017).

Popandemické oživenie však prinieslo vyššiu spotrebu. Od roku 1970, keď ľudstvo dokázalo ešte hospodáriť vyrovnane, sa tento deň posunul o päť mesiacov. V roku 1970 ľudstvo spotrebovalo obnoviteľné zdroje až 29. decembra.

Negatívny posun oproti minulému roku bol spôsobený hlavne tým, že oproti minulému roku sa uhlíková stopa ľudstva zvýšila o 6,6 percenta. Problémom je tiež to, že biokapacita lesov sa znížila o pol percenta. Odlesňovanie bolo viditeľné najmä v Amazonskom pralese.

Na to, aby sa rast ekologického dlhu dokázal zastaviť, je potrebné efektívnejšie využívať dostupné zdroje, znižovať spotrebu a investovať do obnoviteľných zdrojov.

Bohaté štáty (ako je aj Slovensko) navyše žijú nielen na úkor budúcich generácií, ale aj ľudí žijúcich v najmenej rozvinutých krajinách. Investície do obnovy hospodárstva po pandémii však môžu prispieť k zmenám, ktoré povedú k a zelenšej a vyrovnanej budúcnosti.

Systémy vykurovania, vetrania a chladenia pomocou obnoviteľných zdrojov energie pomáhajú prírode udržovať rovnováhu. Tepelné čerpadlá patria medzi moderné zariadenia,  ktoré dokážu šetriť energiu /náklady/ a znižujú náš environmentálny dlh.