Podlahové vykurovanie bolo súčasťou rímskej kultúry
V každom väčšom sídle v Ríme a rímskych provinciách, bolo je jedným z najdôležitejších spoločenských miest priestor kúpeľov. Rímske kúpele boli vykurované podlahovým vykurovaním.
Termín thermae pochádza z gréckeho prídavného mena qermóς / thermós „teplý“. V rímskej antike to označovalo verejné kúpele, ktoré okrem kúpeľní obsahovali aj šatne, priestor na telesné cvičenie, knižnice a iné rekreačné časti (napríklad reštaurácie).
Zachovalé a zreštaurované podlahové vykurovanie staroveku nájdete aj neďaleko Bratislavy
Rímske sídlo Carnuntum vás prenesie do minulosti: prejdite sa po zrekonštruovaných rímskych domoch, ktoré sú jedinečné na svete, a ponorte sa do sveta Rimanov. Podlahové vykurovanie je odkryté na viacerých miesta a v kúpeľoch je stále využívané. Toto Rímske sídlo malo v čase svojej najväčšej slávy 50 000 obyvateľov a patrilo k dôležitým Rímskym mestám.
Podlahové vykurovanie v rímskych kúpeľoch
Teplonosnou látkou boli spaliny. Cez komínový ťah v podlahe prechádzali spaliny a vykurovali miestnosti. Kúrilo sa drevom o poschodie nižšie (prípadne na medziposchodí). V prípade, že podlaha dosahovala vysokú teplotu, sa v miestnostiach používali sandále s drevenou podrážkou.
V najjednoduchšom type kúpeľov, radovom type, ktorý možno nájsť v obnovených termálnych kúpeľoch v rímskom meste Carnuntum, boli potrebné miestnosti usporiadané do radu: latríny – teda spoločné sociálne zariadenia – boli umiestnené pred vchod. V apodytériu, šatni, ste sa potom vyzliekli, vošli do frigidária (studený kúpeľ) a cez tepidárium (teplý kúpeľ) do sudatora (sauna alebo potný kúpeľ) alebo caldaria (horúci kúpeľ). Odtiaľto sa dalo prejsť do vonkajšieho areálu, takzvanej palästra, a zacvičiť si s loptovými hrami, zápasením či inými pohybovými aktivitami.
Princíp využívania jednotlivých miestností za sebou so zvyšujúcimi sa teplotami sa tu teda dal jednoducho dodržiavať. Pri návrate do kúpeľov ste však museli opäť prejsť postupne cez všetky miestnosti.
Vývoj opus caementitium (liateho betónu) a takzvaný hypokaust, sofistikovaný systém podlahového vykurovania, znamenal, že termálne kúpele bolo možné nájsť v každej väčšej osade v Ríme a rímskych provinciách, vrátane Carnunta. Okrem menších súkromných kúpeľov je pre rímske mesto doložených najnovšími poznatkami výskumu aj niekoľko väčších termálnych kúpeľov.
Cena za vysokú životnú úroveň
Spoločenský život v kúpeľoch, ale aj lodiarstvo či vojenské zázemie vyžadovali veľkú potrebu dreva. V severnej Afrike, na Pyrenejskom polostrove, na Balkáne a na území dnešného Grécka (tu čiastočne ešte pred rímskou vládou) boli odlesnené celé plochy pôdy, čo viedlo ku krasovateniu pôdy. Tieto krajiny, z ktorých niektoré sú dnes charakteristické (spomeňme si na Chorvátsko, Grécko, Španielsko, …), sú v skutočnosti spôsobené hladom Rímskej ríše po dreve. Ako boli rímske kúpele krásne, museli byť aj vykurované. Krasovatenie pôdy zahŕňa koróziu hornín (rozpúšťanie) a eróziu hornín (obrusovanie).
Cena za vysokú životnú úroveň bola vysoká miera odlesňovania. Drevo sa používala v mnohých oblastiach na udržanie „rímskeho spôsobu života“. Drevo sa používalo na stavbu lodí, ktoré boli nevyhnutné pre obchod, armádu a prepravu ľudí. Pri stavbe rímskych miest sa samozrejme používalo drevo. Slúžilo na ťažbu, baníctvo a na vykurovanie veľkých termálnych kúpeľov.
Návšteva historického areálu Petronell-Carnuntum
Vyberte sa na prehliadku do historického areálu Petronell-Carnuntum a zažite rímsku kultúru len kúsok od Bratislavy. Už 25 km od hraníc sa ocitnete v rímskom meste a dobe, ktorá vás nadchne a úplne pohltí.
Carnuntum patrilo k najdôležitejším mestám rímskej provincie Panónsko. Carnuntum, bašta na podunajskom úseku rímskeho opevnenia proti vpádom Barbarov priamo na hranici Rímskej ríše, v bezprostrednej blízkosti živej obchodnej tepny – Jantárovej cesty, nadobudlo mimoriadny strategický, politický a hospodársky význam.
História:
od r. 41 do r. 54 n. l. / Stavia sa legionársky tábor
cca od r. 70 n. l. / Prvé osídľovanie v civilnom meste
cca r. 124 n. l. / Cisár Hadrian udeľuje Carnuntu mestské práva
171 až 173 n. l. / Rímsky cisár Marcus Aurelius sa zdržiava v Carnunte a dokončuje tu 2. knihu svojich Myšlienok k sebe (Hovory k sebe samému).
11.11.308 n. l. / Konferencia cisárov v Carnunte
433 n. l. / Odovzdanie Provincie Panónsko Hunom.
Koniec 19. stor. / Začiatok systematických výskumov Carnunta a ich pokračovanie po dnešok.
Prehliadky so sprievodcom v slovenčine
Do 1. septembra 2024 sa v rímskej štvrti mesta Carnuntum denne o 13:00 uskutoční prehliadka so sprievodcom v slovenskom jazyku.
Okrem prehliadok v nemeckom jazyku v sezóne 2024 budú prehliadky rímskej štvrte aj v slovenskom jazyku v nasledujúcich dňoch.
nedeľa, 01.09.2024 Deň Ústavy Slovenskej republiky
Piatok, 01.11.2024 Sviatok všetkých svätých
Nedeľa 17.11.2024 Deň boja za slobodu a demokraciu
Zdroj:
https://www.carnuntum.at/sk
